Odbor sociálnych služieb aj tento rok zorganizuje v pondelok 8. marca stretnutie seniorov práve pri príležitosti MDŽ. Mesto si takýmto spôsobom každý rok uctí Prešovčanky, ktoré si pamätajú aj obdobia, kedy to ženy nemali v spoločnosti ružové. „Ale kedy mali, však? “ kladie polofilozofickú otázku primátor mesta P. Hagyari a zároveň prezrádza, že mesto pripraví malú pozornosť pre každú dámu a súčasťou bude aj bohatý kultúrny program. „Naši seniori sú úžasná komunita, s ktorou sa pravidelne stretávame, športujeme, plesáme, rozprávame len tak pri čaji, alebo sa smejeme na skvelých divadelných predstaveniach, ktoré oni sami nacvičia. “ Organizačný tím aj tejto akcie pochádza priamo z odd.starost. o seniorov a jeho vedúci Mgr. Žec dostal jednu zásadnú otázku: „Koľko takýchto MDŽ ste už pre seniorov zorganizovali? To už bolo asi veľmi veľa za tie roky, že? “ „No minimálne veľa, ak nie viacej“, odpovedal s úsmevom.
Drobné zaujímavosti z histórie tohto sviatku
V USA trvalo až do roku 1954, než vyhlásili rasovú segregáciu za nezákonnú. Až vtedy padla zásada „oddelení a predsa rovní“. Rasová segregácia v kolíske demokracie padla ďaleko neskôr, než v Rakúsko-Uhorsku po prvý raz vystúpili ženy s požiadavkou na volebné právo. Ruské ženy si 8. Marca 1917 uctili pamiatku ženských nepokojov proti vojne a chudobe v Petrohrade, ktoré prerástli vo februárovú revolúciu a abdikáciu cára. Dnes je MDŽ celosvetovou manifestáciou za odstránenie diskriminácie žien a za ich rovnoprávnosť. Pripomína sa v celej Európe, Amerike i Austrálii, oslavuje sa aj v Afrike.
OSN a ženské práva
A čo s tým má Organizácia Spojených národov? Nuž zakladajúca Charta OSN, podpísaná roku 1945 v San Franciscu, bola prvým globálne platným dokumentom, v ktorom bola rovnoprávnosť všetkých ľudí, bez ohľadu na pohlavie, zahrnutá medzi základné ľudské práva. Z týchto dôvodov sa OSN rozhodla od roku 1975 usporadúvať spomienkové akcie, počas ktorých sa nehovorí len o počiatkoch hnutia za práva žien, ale i o bilancii za uplynulé obdobie. O celkovom vývoji v oblasti ženských práv, napríklad práva na vzdelanie, na zárobok, na nemrzačenie dievčat z dôvodu \"tradície\", na osobnú bezpečnosť, na výchovu detí a ďalších, ktoré zďaleka nie sú na celom svete samozrejmé. Okrem OSN si Medzinárodný deň žien pripomínajú i viaceré profesijné organizácie. Motívy ich akcií bývajú smutné - napríklad keď ženský Pen Club vyzýva na prejavenie solidarity a pomoci väzneným novinárkam a pripomína mená zavraždených pri výkone povolania - ale i radostnejšie. Trebárs otvorenie nových spŕch pre ženy po zmene v mestskej pekárni, nová studňa, z ktorej netreba vodu do farbiarskej dielne vláčiť kilometre vo vedrách, zatknutie obchodníkov so ženami, vypovedanie zmluvy s vulgárnymi ochrankármi, či dokonca stavba závodnej škôlky. To, čo je v niektorých krajinách normou, je v iných zatiaľ takým snom, akým to bolo pre generácie našich zamestnaných prababičiek. V symbolický deň žien 8. marca je o čom premýšľať.
Iveta Adamová
0